Život Prešova
online
online
Po amnestii pred 60 rokmi prvý raz prepustili politických väzňov
09.05.2020 Bratislava
Bratislava
8. mája (TASR) – Pre 5601 politických väzňov z celkového počtu 8708
svitla v máji roku 1960 nádej na slobodu. Československý prezident
Antonín Novotný vyhlásil 9. mája 1960 rozsiahlu amnestiu, ktorá sa prvý
raz výrazným spôsobom dotýkala aj ľudí odsúdených za tzv. protištátne
trestné činy.
"Inštitút amnestie nebol pre komunistický režim niečím neznámym a použil ho niekoľkokrát. Klement Gottwald vyhlásil jednu amnestiu, Antonín Zápotocký dve a Antonín Novotný dokonca štyri. Výnimočnosť amnestie z roku 1960 spočíva v tom, že dovtedy sa ani jedna amnestia výraznejšie netýkala politických väzňov, ktorých od roku 1948 väznil komunistický režim. Až táto ako prvá rozsiahlym spôsobom riešila aj trestné činy protištátnej povahy. Preto považujem výročie tejto amnestie za významné a je nepochopiteľné, že sa naň veľmi často zabúda. Veď v máji 1960 bolo na slobodu prepustených takmer 65 percent politických väzňov," povedal pre TASR historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa.
Brány väzníc sa potom otvorili od 10. do 12. mája 1960. V sobotu 9. mája uplynie 60 rokov od vyhlásenia amnestie.
"Od roku 1956, teda od slávneho prejavu N. S. Chruščova na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, kde nový komunistický vodca odhalil pred úzkym straníckym vedením Stalinove zločiny, prebiehali v sovietskom bloku politické zmeny, ktoré viedli k istému uvoľňovaniu. Tie vplývali aj na situáciu v Československu, kde sa však proces uvoľňovania spomalil najmä pre udalosti v Maďarsku a v Poľsku v roku 1956. Československí komunisti sa obávali, že by sa aj u nás mohlo opakovať niečo podobné. Ale vzhľadom na politiku Chruščova muselo aj československé vedenie niečo urobiť s dedičstvom politických procesov," vysvetlil pre TASR Kinčok.
Podľa jeho slov sa o amnestii začalo uvažovať už koncom roka 1959 a určite to súviselo aj s prípravou novej ústavy, ktorou sa menil názov štátu na Československá socialistická republika. "V novej ústave sa konštatovalo víťazstvo socializmu. Režim sa cítil stabilizovaný a rozhodol sa pristúpiť k určitému gestu. Komunisti chceli dať najavo, že sú silní a môžu si dovoliť prepustiť hoci aj dve tretiny väznených politických odporcov," doplnil Kinčok.
Najznámejším komunistom prepusteným v rámci tejto amnestie bol budúci prvý muž komunistickej strany a československý prezident Gustáv Husák.
Vo vyhlásenej amnestii sa zachovala podmienka, podľa ktorej sa prepustení väzni nesmeli ďalších desať rokov dopustiť úmyselného trestného činu, inak by putovali znovu do väzenia.
"Z tohto dôvodu je na mieste otázka, či to vôbec bola amnestia. Pochybnosti vyvoláva najmä fakt, že odsúdené osoby boli z väzby prepustené s desaťročnou podmienkou. Bola to teda amnestia alebo len podmienečné prepustenie? Prikláňam sa skôr k druhej možnosti. A už vôbec to nebolo priznanie, že by sa režim v predchádzajúcom období dopustil na osobách odsúdených v politických procesoch nespravodlivosti," vysvetlil Kinčok.
Celkovo sa amnestia týkala 212.845 osôb (išlo aj o drobné priestupky), z väzníc prepustili 7092 ľudí, pričom 5601 bolo politických väzňov – na Slovensku 1315, z toho 730 bolo odsúdených za protištátnu činnosť.
"Inštitút amnestie nebol pre komunistický režim niečím neznámym a použil ho niekoľkokrát. Klement Gottwald vyhlásil jednu amnestiu, Antonín Zápotocký dve a Antonín Novotný dokonca štyri. Výnimočnosť amnestie z roku 1960 spočíva v tom, že dovtedy sa ani jedna amnestia výraznejšie netýkala politických väzňov, ktorých od roku 1948 väznil komunistický režim. Až táto ako prvá rozsiahlym spôsobom riešila aj trestné činy protištátnej povahy. Preto považujem výročie tejto amnestie za významné a je nepochopiteľné, že sa naň veľmi často zabúda. Veď v máji 1960 bolo na slobodu prepustených takmer 65 percent politických väzňov," povedal pre TASR historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa.
Brány väzníc sa potom otvorili od 10. do 12. mája 1960. V sobotu 9. mája uplynie 60 rokov od vyhlásenia amnestie.
"Od roku 1956, teda od slávneho prejavu N. S. Chruščova na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, kde nový komunistický vodca odhalil pred úzkym straníckym vedením Stalinove zločiny, prebiehali v sovietskom bloku politické zmeny, ktoré viedli k istému uvoľňovaniu. Tie vplývali aj na situáciu v Československu, kde sa však proces uvoľňovania spomalil najmä pre udalosti v Maďarsku a v Poľsku v roku 1956. Československí komunisti sa obávali, že by sa aj u nás mohlo opakovať niečo podobné. Ale vzhľadom na politiku Chruščova muselo aj československé vedenie niečo urobiť s dedičstvom politických procesov," vysvetlil pre TASR Kinčok.
Podľa jeho slov sa o amnestii začalo uvažovať už koncom roka 1959 a určite to súviselo aj s prípravou novej ústavy, ktorou sa menil názov štátu na Československá socialistická republika. "V novej ústave sa konštatovalo víťazstvo socializmu. Režim sa cítil stabilizovaný a rozhodol sa pristúpiť k určitému gestu. Komunisti chceli dať najavo, že sú silní a môžu si dovoliť prepustiť hoci aj dve tretiny väznených politických odporcov," doplnil Kinčok.
Najznámejším komunistom prepusteným v rámci tejto amnestie bol budúci prvý muž komunistickej strany a československý prezident Gustáv Husák.
Vo vyhlásenej amnestii sa zachovala podmienka, podľa ktorej sa prepustení väzni nesmeli ďalších desať rokov dopustiť úmyselného trestného činu, inak by putovali znovu do väzenia.
"Z tohto dôvodu je na mieste otázka, či to vôbec bola amnestia. Pochybnosti vyvoláva najmä fakt, že odsúdené osoby boli z väzby prepustené s desaťročnou podmienkou. Bola to teda amnestia alebo len podmienečné prepustenie? Prikláňam sa skôr k druhej možnosti. A už vôbec to nebolo priznanie, že by sa režim v predchádzajúcom období dopustil na osobách odsúdených v politických procesoch nespravodlivosti," vysvetlil Kinčok.
Celkovo sa amnestia týkala 212.845 osôb (išlo aj o drobné priestupky), z väzníc prepustili 7092 ľudí, pričom 5601 bolo politických väzňov – na Slovensku 1315, z toho 730 bolo odsúdených za protištátnu činnosť.
www.ZIVOTPO.sk
